Šuhajská stávka

post
cyklokurier_ba

Volám sa Ticián a vo firme Švihaj Šuhaj som jeden z najmladších členov tímu. Ulice brázdim v žltom drese už vyše roka. Venujem sa obednému rozvozu a donáške jedla. Piatok, 19. máj, bol pre mňa výnimočný z dôvodu zujímavej stávky s kolegom.  

Tohtoročný Alleycat (cykloorientačný pretek), ktorý sa tento rok konal šiestykrát, bol pre mňa iný ako pre ostatných, pretože som sa ho zúčastnil po prvýkrát a môj deň bol odlišný ako všetky predchádzajúce v mojej práci. Moji kolegovia pravidelne absolvujú tento pretek každý rok. Tento rok si Miko (skúsený vysielačkový šuhaj – expresák) zobral na starosti zorganizovanie šuhajskej skupiny na tuto súťaž.  Keďže minulý ročník vyhral všetci čakali, že sa pokúsi svoj titul obhájiť. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti však oznámil, že sa preteku  zúčastní na elektrobicykli. Niektorému z kolegov sa to nepáčilo a spustilo sa podpichovanie, ktoré vyústilo v stávku – jazdiť celý deň s ním na vysielačke od rána až skoro do preteku, následne prejsť súťažnú trať v určitom limite. Víťaz mal získať Mikovu dennú výplatu, v prípade neúspechu sa mala prehra ísť odpracovať k nemu na záhradu.

V momente ako som si prečítal tú stávku som na ňu reagoval. Challenge accepted :D Vedel som približne, čo ma čaká (piatkovú vysielačku som už raz vyskúšal), takže som výzvu s radosťou prijal.

Deň výzvy sa začal ako každý iný.  Stretli sme sa ráno o 8:45, zapli vysielačky, prichystali vaky a vyrazili k zákazníkom. Rozdiel medzi nami bolo vidieť hneď odzačiatku  v štýle našich jázd aj v odlišných bikoch. Miko sa miestami nadrel na singlspeede, kým ja som si na Favorite proste prehodil reťaz na ozubení.

Naša práca na začiatku dňa pozostávala z doručenia niekoľkých balíkov ešte z predošlého dňa, následne sme mali roznášať podľa hlásenia dispečingu objednávky na vyzdvihnutie a rozvoz jedál. Žiaľ, výpadky signálu skoro úplne znemožnili vykonávanie našej práce. Aj pri takejto situácii môj kolega pri telefonátoch s klietmi, používal stále ten istý dobre mierený humor a ukázal správny charakter cyklokuriera.

V čase obeda, nadišla debata kde sa najeme. Dispečing však zahlásil objednávku, ktorú sme prijali a vyrazili na danú adresu. Tam nás čakalo milé prekvapenie. Vesmír vyriešil našu dilemu za nás. Na mieste našej objednávky mali predošlí deň mali firemnú oslavu a ostal im plný stôl jedla, ktorého sa veľmi chceli zbaviť. Tak sme odchádzali s plnými žalúdkami, so zásielkou aj so škatuľou sladkého pečiva na cestu.

Počas dňa som nemal problém držať  tempo so skúsenejším Mikom, teda kým som šiel ako on. V momente ako som sa rozhodol križovatku prejsť ako by som ňou prechádzal ja, už ho nebolo a musel som ho dobehnúť. V ten deň som sa naučil veľa o tom ako efektívnejšie sa dá robiť moja práca (pár nových skratiek, uličiek čo som obchádzal).

Na konci pracovného dňa sme spolu vypočítali sumu 80€, čo mala byť moja výhra, od ktorej ma delili už len preteky. V nohách som už mal 110 km za 9 hodín. Miko šiel na elektro a ja som pokračoval na cesťáku. Na štarte nám rozdali slepé mapy a mali sme 2,5 hodiny na obehnutie šestich miest a vrátiť sa späť.

Trasa viedla spod mostu SNP do Petržalky, následne smerom k bývalej Alze, Trnavské mýto… tam som zistil, že nasledujúci bod je Koliba. Cestou tam ma na chvíľu opustili nohy, musel som zosadnúť, veď predsa som jazdil celý deň. Z Koliby nasledovala beznínka medzi ZOO a Patronkou (tam som už začal sledovať čas, zostávala necelá hodina do limitu). Posledná slepá mapa viedla na breh Dunaja, neďaleko mostu Lafrankony. Odtiaľ to bol už len šprint po cykloceste späť na začiatok.

Do cieľa som dorazil s rezervou 25 minút. V ten deň ubehlo 142km, 6,5 hodín jazdy a vyhral som stávku, ktorá od toho piatku nemá konkurenciu. Po skončení preteku sa šlo na pivo, kde sa vyhlásil víťaz Alleycatu (prví traja boli šuhaji z firmy) a ja som si slávnostne prebral svoju výhru, no vyhral som viac než len peniaze ;-).